Ako sa v C++ programuje:

napíšete zdrojový program – je to obyčajný textový súbor (alebo viacero textových súborov),

takýto program preložíte do strojového kódu – kompiluje pomocou kompilátora,

ak počas kompilácie nastala chyba, musíte program opraviť a pokúsiť sa znovu kompilovať,

inak vznikne súbor napríklad *.exe, ktorý môžete spustiť,

Príklad: Program, ktorý zatiaľ nič rozumné nerobí:

#include <conio.h> // pouzijeme kniznicu

void main () { // hlavna funkcia

getch ();

}

Napíšte tento program v prostredí BC, uložte si ho na disk pod menom prvý.cpp skompilujte a spustite (stlačte F9).

1

kompilátor prečíta zdrojový program tak, ako človek (zľava doprava a zhora nahol),

2

ak kompilácia dopadla úspešne, na disku vzniknú súbory s názvami prvy.obj a prvý.exe:

3

prvý.obj – dočasný súbor,

4

prvý.exe – sa dá spústiť.

Vysvetlenie programu:

#include <conio.h>

// pouzijeme kniznicu

kompilátoru povieme, že použijeme príkazy z knižnice conio,

knižnica = zbierka funkcií, premenných, objektov ...

slovo #include môžeme použiť viackrát, ak chceme využívať príkazy z viacerých knižníc.

komentár = text, ktorý kompilátor ignoruje, ale človeku pomáha pochopiť program,

komentár začína značkou // a text za touto značkou sa až do konca riadku ignoruje.

void main () {

}

definovali sme funkciu s názvom main,

funkcia v C++ neznamená vždy to isté ako v matematike. V C++ ... postupnosť príkazov,

void main () = hlavička funkcie,

zátvorky { } označujú telo funkcie = príkazy, ktoré sa postupne vykonajú,

špeciálne, funkcia s názvom main = hlavná funkcia, po spustení programu sa začnú vykonávať príkazy tejto funkcie:

getch ();

príkaz, ktorý čaká na stlačenie klávesu na klávesnici (nefunguje pre klávesy Shift, Ctrl a ešte niektoré

)

Zhrnutie

Vlastné funkcie definujeme podľa takéhoto vzoru:

typ meno(parametre)

{

telo

}

Pričom:

typ          ... je typ výsledku: int, float, ... alebo void, v prípade funkcie bez návratovej hodnoty

meno         ... je meno funkcie

parametre    ... je zoznam parametrov, parametre oddeľujeme čiarkami,

telo         ... sú príkazy, ktoré tvoria telo funkcie.

Ak funkcia vracia hodnotu, musíme vo funkcii vždy vykonať príkaz:

return výraz;

Príkaz return vyhodnotí výraz a jeho hodnota sa stane návratovou hodnotou (výsledkom) funkcie. Príkaz return zároveň ukončí vykonávanie funkcie,

Pri volaní uvádzame v zátvorkách parametre funkcie:

meno(hodnota1, hodnota2, ...);

Zásady písania programu:

-

bez diakritiky

-

malé písmená

-

bez medzier

Niektoré znaky napíšeme držaním pravého Alt a klávesou:

<

,

>

:

{

B

}

N

\

Q

@

V

#

X

[

F

]

G

Komentáre programu_

Int a=5;  //jednořádkový komentář

/* a vše, co je za nimi, překladač ignoruje, dokud nenarazí na znaky */

Hlavičkové súbory

Jsou to soubory, obvykle s příponou .h, které obsahují předdefinované funkce, objekty atp…

Súbor je textový, a obsahuje rôzne funkcie. Ušetrí sa miesto v našom vlastnom programe a môžeme ich používať a volať z iných programov.

Do programu sa vkladajú v hlavicke

#include <soubor.h>.

Obsah hlavičkového souboru head.h:

const float PI 3.14159;

/konštanta PI na 6 des.miest

int  objemKoule(int r)

/celociselna funkcia na výpočet objemu s celočíselnou premennou r

{

return PI*r*r*r;

/výpočet objemu

}

Obsah souboru objKoule.cpp

#include <head.h>

#include <iostream.h>

cout << objemKoule(10);

V souboru objemKoule.cpp už nemusíme deklarovat ani definovat funkci objemKoule

a můžeme ji rovnou používat, protože byla definována v hlavičkovém souboru head.h